História a symboly obce

Obec Chvojnica leží na severnom okraji Strážovskej hornatiny v dlhej úzkej doline pod Malou Magurou, ktorej najvyšší bod je vysoký 1162 m. Aj samotná dedina je prispôsobená tvaru doliny. Je teda veľmi úzka a dlhá a leží v nadmorskej výške od 305 – 655 m. Nadmorská výška v strede obce je 400 m.

Banská obec sa spomína od roku 1614 ako Chojnica, z roku 1920 ako Chvojnica, maďarsky Chvojnica, Nyitrafenyves, nemecky Fundstolen. Patrila panstvu Bojnice, od roku 1637 Pálffyovcom. Od roku 1614 obec mala 5 domov, v roku 1787 mala 43 domov a 427 obyvateľov, v roku 1828 mala 88 domov a 615 obyvateľov. V roku 1945 odsun prevažne nemeckých obyvateľov obce, čiastočne znovu osídlená repartriantami z Maďarska.

Osídlenie obce úzko súvisí s ťažbou zlata. Prví osadníci boli baníci, ktorí boli povolaní na ťažbu rudy. Meno osady naznačuje, že to boli nemeckí kolonisti. Prišli sem z Nitrianskeho Pravna roku 1337. Kopy kameňov pri potoku Chvojnica od Fichten až po Oberort /Horné miesto/,veľa prázdnych šácht a štôlní dokazujú bohatú minulosť súvisiacu so zlatom a inými vzácnymi kovmi. Vo Chvojnici a okolí bolo vraj 120 šácht a štôlní. Zlato sa ťažilo, ale aj ryžovalo. Seifen – v rôznych obmenách, označovalo miesta v ktorých sa zlato premývaním ryžovalo zo zlatonosných nánosov riečok a potokov. Hovoria o tom miestne názvy: Hundsseifen, Thamseifen, Steinseifen … Piesok, riedený vodou sa viedol rizňami cez drevené misky a riedku sieť s malými okami, šatky, textílie,ale aj srsť, pričom sa na drsnom podklade usadzovali ťažšie čiastočky zlata a piesok sa odplavil. Oblé kamene z ryžovísk zlata tzv. „hluché“ kamene boli použité aj na dláždenie námestia v Nitrianskom Pravne. Námestie v Nitrianskom Pravne aj jeho ulice boli hneď od začiatku veľkoryso urbanisticky naplánované a založené pre potreby veľkého mesta, na aké poukazovali prvé objavy zlata v okolí. Remeselnícke mestečko s meštianskou architektúrou je dnes jednou z najväčších pamiatkových zón na Slovensku.

Po prvej svetovej vojne bolo podniknutých niekoľko pokusov o obnovenie a znovuobjavenie nálezísk. Ich propagátorom a financmajstrom bol miestny lekár Dr. Filkorn z Nitrianskeho Pravna. Nálezy boli zdokumentované, ale ich výnos bol skromný a po smrti dr. Filkorna v roku 1941 sa už v nich nepokračovalo. Jedna z miestnych povestí hovorí o tom, že pred tureckým drancovaním boli vchody do štôlní zavalené a vysadené pred nimi duby. S dubmi a pôvodnými osadníkmi odišiel aj kus slávnej histórie do zabudnutia, odkiaľ sa nám vďaka neúnavným bádateľom vynárajú jej fragmenty, aby živili našu odvekú ľudskú túžbu po poznaní, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam ideme. Ťažba zlata a ďalších kovov v baniach zakrátko skončila. V obci bol zriadený panský mlyn a valcha súkenníckych majstrov z Nitrianskeho Pravna. V roku 1890 bola v obci založená rezbárska škola a dielňa – výroba drevených hračiek.

Historicky najcennejšou budovou v obci je rímsko-katolícky kostol Povýšenie s. Kríža. Je postavený z lámaného kameňa a je vyhlásený ako kultúrna pamiatka. Kostol postavil v rokoch 1935 – 1936 podľa projektu architekta B Pompla z Litoměříc staviteľ J. Tomaschek z Nitry. Moderný sieňový kostol s polkruhovým uzáverom presbytéria, bočnými kaplnkami pri čelnej stene lode, ktoré transeptálne rozširujú priestor a s čiastočne predstavanou vežou. Celý interiér má rovný strop. Kamenný, v exteriéri neomietnutý objekt. Pred vtiahnutou, málo predstavanou je nízka arkádová predsieň v celej šírke stavby.

Aj budova, v ktorej sídli Obecný úrad obce Chvojnica je zaujímavá tým, že je postavená z kameňa.

Obec Chvojnica má rozlohu 9 km2 a trvalo v nej žije 250 obyvateľov. Počas letnej sezóny sa však počet obyvateľov viacnásobne zvýši, nakoľko za obcou sa rozprestiera veľká rekreačná oblasť, v ktorej sa nachádza viac ako 100 rekreačných chát a chalúp.

Obec žije čulým turistickým životom hlavne v letnom období. Medzi turistické zaujímavosti patria cyklotrasy, turistické chodníky,v zime perfektné lyžovanie na bežkách /v roku 2004 sa tu konali Majstrovstvá Slovenska v behu na lyžiach žiakov/ a potlachy.

Symboly obce

Je známe, že väčšina nemeckých baníkov, ktorí sa v minulosti usadzovali na Slovensku, pochádzala z Tirolska a Bavorska. V Tirolskom Rattenburgu na Innom sa narodila svätá Notburga, dcéra sedliaka, ktorá pracovala u zemepána grófa Heinrich. Z jej života je známa najmä legenda, podľa ktorej, keď ju nútili žať na poli aj v nedeľu, odporovala tak, že odhodila kosák, ktorý nespadol na zem, ale ostal zázračným spôsobom visieť vo vzduchu. Od polovice 17. storočia je svätá Nottburga uctievaná najmä v Tirosku, Bavorsku a Rakúsksu. Zobrazovaná je najčastejšie v nedeľnom kroji, s pohodlnou sukňou, vo zdvihnutej ruke drží kosák.

Na základe odporučenia Heraldickej komisie pri Ministerstve vnútra SR Obecné zastupiteľstvo prijalo obecné symboly v tejto podobe:

Erb obce Chvojnica – v modrom štíte zlatým prstencom nimbovaná, zlatoobutá žena v striebornom sedliackom odeve s rozpaženými rukami, v ľavici so strieborným odvráteným kosákom na zlatej rukoväti.

Vlajka obce Chvojnica – z deviatich pozdĺžnych pruhov vo farbách: modrej, žltej, modrej, bielej, modrej, bielej, modrej, žltej a modrej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi.

Pre väčšie zobraznie kliknite na obrázky.


pečať z roku 1715	pečate obce Chvojnica